Špargľa

Špargľa (lat. Asparagus Officinalis) je trváca rastlina, patriaca do čelade ľaliovitých. Na konzumáciu sa počas zberovej sezóny zberajú mladé dužinaté výhonky, ktoré vyrastajú z mohutného koreňového trsu. V závislosti na dĺžke vystavenia slnečnému svitu sa predávaná špargľa môže deliť na bielu, fialovú a zelenú. Biely druh dorastá v pôde, pôsobením svetla sa jeho hlavičky farbia najprv do fialova, neskôr zozelenajú. Zelený a zriedkavejší fialový druh sa pestujú nad zemou, preto tá farebnosť. Okrem farebného rozdielu je medzi nimi aj rozdiel v chuti – biela špargľa má v surovom stave väčšiu krehkosť, má oveľa lahodnejšiu chuť, zelená zase výraznejšiu a používa sa najmä do šalátov.
spargla11

Pôvod

Prvé zmienky o špargľi sa našli v Sakkatovej pyramíde v Egypte, pochádzajúcej z obdobia spred 5000 rokov. V starom Egypte bola známa ako vynikajúca zelenina už v dobe vlády faraónov. V antickom Grécku ju pestovali aj ako ozdobnú rastlinu a pripisovali jej aj liečivé vlastnosti. O to, že je špargľa považovaná za „kráľovnu zeleniny“ sa zaslúžil najmä francúzský kráľ Ľudovít XIV., za ktorého vlády sa rozšírilo pestovanie špargle do celej Európy. Špargľu jedávala aj Madame Pompadour, písal o nej Alexander Dumas a francúzsky impresionista Edouard Manet ju zvečnil na obraze “Une Botte d´Asperges”, z roku 1880. Ako poľnohospodárska plodina sa však špargľa začala pestovať až v 16. storočí.

Učinky špargle

Už v štvrtom storočí pred naším letopočtom obhajoval Hippokrates liečivú silu špargle. Počas histórie jej boli a stále sú prisudzované mnohé účinky na ľudský organizmus.

Špargľa pozostáva z 93 % z vody a vďaka tomu má len veľmi malý obsah kalórií (22 kcal na 100 g špargle), čím sa stáva jednou zo základných diétnych zelenín. Naproti tomu obsah vitamínov a minerálov je skutočne bohatý. Vitamín C a E, betakarotén, vitamíny skupiny B vrátane kyseliny listovej (100 g špargle dodá 37 % doporučenej dennej dávky), minerálne látky ako draslík, železo, magnézium a vápnik robia zo špargle priam zázrak prírody a vraj aj afrodiziakum. Vynikajúci účinok má na zlepšenie funkcie obličiek, pečene a pľúc. Podporuje látkovú výmenu, znižuje cholesterol a pôsobí protizápalovo. Špargľa pomáha organizmus odvodňovať, čím sa telo zbavuje škodlivín a znižuje sa krvný tlak. Zodpovednými za túto reakciu sú okrem iných látok predovšetkým draslík a aromatická látka kyselina asparágová. Draslík, ktorý špargľa obsahuje, patrí medzi dôležité minerály potrebné pre zdravé srdce a výkonné svaly.

Jahody

Viete, aké ovocie je najzdravšie? Sú to jahody, sú  bohatým zdrojom vitamínu C, A, B, E, organických kyselín a okrem toho obsahujú  bioaktívne látky,  ktoré majú silné a prospešné účinky na zdravie ľudského organizmu. Veľká štúdia zistila, že toto ovocie je mimoriadne prospešné hlavne pre ženy. Tri až viac porcií  jahôd týždenne môže pomôcť znížiť riziko srdcového infarktu u žien. Je to teda poriadna dávka zdravia! Muži z nich vedia tiež vyťažiť veľa pre svoje zdravie, rovnako ako ženy, ktoré sú súčasťou tejto štúdie,” povedal John Cassidy, ktorý je vedúcim oddelenia výživy na Norwich Medical School na University of East Anglia v Anglicku.

Jahody obsahujú okolo 6-9% cukrov (fruktóza a glukóza), čo je málo na to, aby sa ich diabetici či chudnúci ľudia museli báť. Jahody sú v skutočnosti pre obe skupiny veľmi vhodné ovocie (vlastne ako väčšina ovocia, čo možno znie nezvyčajne popri starých odporúčaniach pre diabetikov), pretože obsahujú fruktózu, ktorá pre využitie v tele nepotrebuje inzulín a tiež chróm, ktorý je pre spraco­­­­­vanie cukru v organizme dôležitý (je aktívnou súčasťou aj niektorých syntetických antidiabetických prípravkoch).

Vysoký ob­sah ovocných kyselín (kyselina citrónová a jablčná) má na tráviaci systém dezinfekčné účinky a zlepšuje vstrebávanie železa z rastlinných potravín. Na tráviaci trakt a srdco­vo-cievny systém priaznivo vplýva pektín (vláknina, ktorá znižuje choleste­rol v krvi), vita­mín C, karotén, flavonoidy a triesloviny. Aj vitamíny B, fosfor, železo, mangán a meď robia z jahôd skutočne kvalitné ovo­cie.

jahody11

Určite vám neunikla farba jahôd – červená. Je spôsobená prítomnosťou rastlinných pigmentov (polyfenolov), ktoré majú výrazný antioxidačný účinok. Ten je dokonca taký silný, že jahody patria spolu s čučoriedkami a brusnicami k najsilnejším potravinovým antioxidantom vôbec. Jahody dávam do pozornosti najmä tým, ktorí chcú chrániť svoj mozog: jahody majú ochranný účinok na nervové bunky. Jedna šálka jahôd účinne chráni mozog 6-12 hodín – ešte dlhšie ako najtmavšie čučoriedky.

MUDr. Igor Bukovský PhD., výživa človeka